Spolu dosiahneme viac!

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov SR, so sídlom v Bratislave, je dobrovoľným spoločenstvom akciových, štátnych, družstevných, súkromných podnikov či regionálnych spoločenstiev výrobcov. Hlavným účelom zväzu je presadzovanie záujmov podnikateľských subjektov v pekárskom, cestovinárskom a cukrárskom odbore voči vonkajšiemu prostrediu, voči orgánom štátnej a miestnej správy, odborovým orgánom, zamestnaneckej reprezentácii, hlavným odberateľským a dodávateľským subjektom. 

Na 27. Valnom zhromaždení Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov dňa 14. marca 2018 v Piešťanoch bola do funkcie predsedníčky predstavenstva Zväzu zvolená Ing. Tatiana Lopúchová. Položili sme jej zopár otázok

Mohli by ste nám v stručnosti pripomenúť Vašu profesionálnu kariéru a kedy ste sa rozhodli pracovať v pekárskom sektore?

V rokoch 1982 až 1986 som študovala na gymnáziu v Senici a po ukončení som sa rozhodovala, ktorým smerom sa uberať ďalej. Už počas štúdia na gymnáziu sme ako študenti – brigádnici chodili praxovať do práve budovanej štátnej priemyselnej pekárne v Senici. Už vtedy ma zaujala myšlienka pracovať okolo „pekariny“. V rokoch 1986 – 1991 som študovala na Chemicko-technologickej fakulte v Bratislave, katedre potravín, odbor sacharidy, čo ma nasmerovalo na kariéru v spomínanom pekárenskom odvetví. Po ukončení školy v porevolučnom období bola mojou prvou prácou práca technológa v novovzniknutej súkromnej firme RESS, ktorá začala vyrábať prvé slovenské croissanty (dnešná obdoba croissantu seven days), tzv. Resanky. Tento názov v zákazníkoch rezonuje dodnes, aj keď firma už dávno na trhu nepôsobí.

Nelákalo Vás v tom období aj súkromné podnikanie?

Po ukončení môjho pôsobenia v tejto firme som skúšala podnikať a otvorila som si aj malý obchod s potravinami. Po polroku od založenia svojej prvej súkromnej firmy ma oslovil vtedajší riaditeľ Senických pekární pán Vladimír Toman s ponukou, či by som nechcela u nich robiť vedúcu cukrárne v spomínanej priemyselnej pekárni, v tom čase už sprivatizovanej s názvom Senické pekárne a cukrárne, a.s. Po určitom váhaní som jeho ponuku prijala. Bolo to v marci 1996 a odvtedy pracujem v tejto spoločnosti. Počas mojej kariéry sa vo firme vymenilo viacero riaditeľov, až napokon v máji 2008 som sa riaditeľkou spoločnosti stala ja. Medzitým som vykonávala ešte funkciu výrobno-technickej riaditeľky.

S akým odhodlaním a cieľmi idete riadiť Zväz pekarov, cukrárov a cestovinárov?

Počas moje kariéry v tomto sektore som zažila naozaj veľmi veľa rôznych situácií a stretla som veľké množstvo ľudí, ktorí svojím konaním a správaním čiastočne ovplyvnili dianie a stav dnešného pekárenského odvetvia. Dnes to vnímam ako určitý prirodzený vývoj „pekariny“ na Slovensku a vidím veľa dobrých vecí, v ktorých treba pokračovať. Ale na druhú stranu som zaregistrovala aj rôzne negatívne dopady na naše odvetvie, ktoré boli zapríčinené nejednotným postojom pekársky príbuzných profesijných organizácií a tak isto aj ich členov. Ale opäť opakujem, že to bol určitý historický vývoj a už dnes vieme vyhodnotiť veľa aktivít a nesprávnych rozhodnutí a sme pripravení poučiť sa zo svojich chýb.

Môžete načrtnúť, v čom vidíte prioritu zväzu pod Vašim vedením?

V prvom rade musím zdôrazniť, že všetky štyri spomínané profesijné pekárske organizácie našli konečne spoločnú reč s vedomím, že sú tu pre svojich členov a sú odhodlaní aj spoločne obhajovať ich záujmy. Čiže už z týchto pár mojich úvodných slov vidno, kam by malo smerovať vedenie Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Mojou prvoradou úlohou bude zosúladiť aktivity všetkých štyroch profesijných organizácií. Myslím si, že to nebude až také ťažké, nakoľko do zväzu vstúpili už zvyšné 3 organizácie (Únia priemyselných pekárov Slovenska, Cech pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska a Cech pekárov a cukrárov východného Slovenska), ako korporatívni členovia a už dlhšiu dobu sa zjednocuje spoločná reč a záujmy všetkých zúčastnených.

A čo Vaša členská základňa, pretože ako vravíte, len v jednote je sila...

Ďalším mojím záujmom ako predsedníčky zväzu bude oslovovanie všetkých tých pekárov a cukrárov, ktorí nie sú združení ani v jednej organizácii s cieľom posilniť vplyv nášho sektora vo vzťahu k štátnym organizáciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. A práve vo vzťahu k obchodným partnerom chceme dosiahnuť určitú zhodu a kompromis ako ďalej spolupracovať a viesť dialóg tak, aby to bolo ku prospechu všetkých zúčastnených. Obchod má dojem, že výroba s nimi bojuje a výroba má dojem, že obchod ich zneužíva. Pravda je asi niekde uprostred a bez komunikácie a dialógu sa k ničomu rozumnému nedopracujeme. Takže som za komunikáciu a ešte raz za komunikáciu, samozrejme obojstrannú.

Budete sa v kontaktoch orientovať aj za hranice Slovenska?

Chcem vytvoriť podmienky pre ešte užšiu spoluprácu hlavne s českým Zväzom pekárov a cukrárov a vzájomne si takto odovzdávať rady, skúsenosti a možno v budúcnosti upriamiť svoje zameranie aj na spoločné obchodné aktivity medzi jednotlivými členmi. Veď už teraz existuje spoločná československá pekárska ročenka a môže byť toho ešte oveľa viac. Naše remeslo chceme opäť dostať do povedomia širokej verejnosti tak, aby zaujalo v spoločnosti svoje dôležité a verejnosťou uznávané miesto. Široká verejnosť a všetci naši zákazníci by si mali uvedomiť, že sme slovenskí producenti a tvorcovia určitej pridanej hodnoty pre štát. Zákazníci by svoje nákupne správanie mali predovšetkým orientovať na slovenské výrobky. Ale aby sa aj zákazník vedel lepšie orientovať v obrovskej spleti pekárenských produktov, musí zväz ešte viac zintenzívniť kampaň na podporu výrobkov svojich členov.

Za rozhovor ďakuje Viktor Kubal