Predloženou informáciou chceme informovať odbornú a laickú verejnosť i našich obchodných partnerov, aké sú možnosti pekárskeho priemyslu na úpravu cien chleba a pečivav súvislosti s očakávanou úrodou.
Podľa oficiálnych odhadov sa očakáva úroda pšenice vyššia o 10,7 %, ale úroda raže, ako druhej chlebovej obilniny, bude nižšia asi o 30 %. Už toto sú iné údaje než tie, z ktorých vychádzajú analytici a následne využívajú obchodné reťazce. A to zatiaľ ešte nemáme údaje o kvalite chlebových obilnín. Cena pšenice závisíod jej kvality, ktorú norma rozdeľuje do 4 tried. Rozdiel v cene pšenice s najlepšou a najhoršou kvalitou je až 20 €/t. Súčasné daždivé počasie môže znížiť kvalitu pšenice a sú tu signály z niektorých regiónov (Senica), že sa tak deje. Inými slovami je predčasne hovoriť úrode a kvalite pred tým ako je obilie v sýpkach. A dvojnásobne to platí o populistických vyhláseniach o znižovaní cien chleba a pečiva v súvislosti s novou úrodou. Nakoniec podľa údajov Bratislavskej komoditnej burzy zo 16. júla nie je cena pšenice tried A a E nižšia ako pred rokom.
Ale to nie je jediný dôvod prečo pekári neuvažujú o znižovaní cien svojich výrobkov. Cena múky ako základnej pekárskej suroviny je dôležitým, ale nie rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim výslednú cenu pekárskych výrobkov. Už niekoľko rokov sme v situácii, keď cena sotva pokrýva náklady na výrobu a u mnohých pekárov sú náklady vyššie ako cena za ktorú produkciu predávajú, teda produkujú stratu. V prvom rade sa to týka pekárov, ktorí dodávajú výrobky do obchodných reťazcov, kde sme sa stali rukojemníkmi v ich konkurenčnom boji. Cenu chleba a rožkov si stanovujú obchodníci sami podľa svojich marketingových zámerov a nie na základe ponuky pekárov. Cena pekárskych výrobkov v obchodoch je umelo znižovaná a nezodpovedá nákladom na ich výrobu. Výsledkom je že pekárske odvetvie skončilov posledných troch rokoch (2011,2012 a 2013) v strate vo výške 10 mil. €. Ktorý podnikateľ môže tak dlho pracovať bez zisku? Takáto situácia ohrozuje existenciu celého pekárskeho odvetvia. Už chýbajú prostriedky na jednoduchú reprodukciu, nieto ešte na podstatnejší rozvoj a inovácie. A pritom sme producenti základnej potraviny a najväčší zamestnávatelia v potravinárskom priemysle. Zamestnávame viac ako 8 000 pracovníkov, od ktorých sa vyžaduje namáhavá, často ručná práca v noci, cez víkendy i sviatky. Spotrebitelia očakávajú, že čerstvý chlieb a pečivo dostanú v obchodoch každý deň. Napriek významu nášho odvetvia v národnom hospodárstve a výžive spoločnosti majú pekári spomedzi potravinárov druhú najnižšiu mesačnú mzdu (567 €), ktorá nedosahujeani 75 % priemernej mzdy potravinárov resp. 68 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. S trpkosťou musíme konštatovať, že sa stráca úcta k chlebu, že nastáva dehonestácia pekárskeho remesla a devalvácia hodnoty pekárskych výrobkov. Kto z nastupujúcej generácie bude ochotný túto náročnú prácu vykonávať za takúto mzdu? Žiaľ ekonomická situácia v ktorej sa nachádzame neumožňuje podstatnejšie zvyšovať mzdy. Budeme mať vážne problémy aj pri prijatí navrhovaného zvýšenia minimálnej mzdy na 400 €, z ktorej sú tvorené tabuľkové platy.
Ak sa vrátime na začiatok tak môžeme konštatovať, že ani prípadné zlacnenie múky nám žiadny veľký profit neprinesie a nepomôže riešiť našu situáciu. V žiadnom prípade nevidíme priestor na znižovanie cien chleba a pečiva. Práve naopak, potrebujeme dosiahnuť, aby ceny pekárskych výrobkov reálne odrážali náklady na ich výrobu a umožnili ďalší rozvoj tohto významného odvetvia národného hospodárstva.