V súvislosti s predpokladanou dobrou úrodou obilnín sa začali v médiách objavovať názory, že možno očakávať nižšiu cenu múky a následneaj pečiva. S cieľom uviesť veci na pravú mieru vydal Slovenský zväzpekárov, cukrárov a cestovinárov pre Tlačovú agentúru SR vyjadrenie, v ktorom reaguje na tieto názory a vysvetľuje pozíciu spracovateľov múky. Text vyhlásenia je nasledovný:
Podľa odborných a zdá sa reálnych odhadov sa v tomtoroku očakáva úroda pšenice vo výške 1,7 mil. ton, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast o viac ako tretinu. Rovnako aj kvalita pšenice by mala byťvyhovujúca. V praxi to znamená, že vyššia úroda umožní znížiť ceny pšenice. Opäť podľa odborných odhadov by sa cena pšenice po žatve mohla pohybovať okolo 170 eur za tonu, čo je v porovnaníso súčasnou cenou pšenice nižšia cena zhruba o 25 %. Je teda predpoklad, že aj cena pšeničnej múky, ako rozhodujúcej pekárskej suroviny, by sa mohla primerane znížiť.
Znížená cena múky určite zníži výšku výrobných nákladov pri výrobe chleba a pečiva. Či sa však prejaví na znížení spotrebiteľských cien je však otázne a to prinajmenšom z dvoch dôvodov. Ten prvý je vplyv obchodných reťazcov na konečnú cenu pečiva a ten druhý je ekonomickásituácia pekárskeho odvetvia.
Vzhľadom na klimaticky ťažký rok 2012 prvovýrobcovia avizovali pred žatvou zníženie úrody až o 40 % s následným zvýšením ceny chlebového obilia. Ešte v auguste, pred koncom žatvy, sa cena múky zvýšila takmer o 20 %. Logicky sme predpokladali, že tentový razný nárast ceny bude po obilnej vertikále pokračovať a premietne sa do dlhodobo stagnujúcej ceny chleba a pečiva. Napríklad cena 40 grožka, ako základného druhu pekárskeho pečiva, bola v obchodných reťazcoch dlhodobo 6 centov za ks. Stál sa však opak. Koncom roka 2012 obchodné reťazce znížili cenu tohto rožka zo 6 na 5 centov za kus a taktiež cenu základného druhu chleba z 0,89 € na 0,75€ za kg. Týmto krokom sa všetci pekári dostali do ťažkej situácie. Nielen že sa im zvýšili výrobné náklady, ale znížili sa predajné ceny rozhodujúcich výrobkov.
V súčasnej dobe predstavujú obchodné reťazce pre pekárov najväčších obchodných partnerov. Počet predajných jednotiek obchodných reťazcov sa neustále zvyšuje a zdá sa, že pekári sa stali rukojemníkmi v ich konkurenčnom boji. Ak chcú pekári vyrábať a predávať, tak musia pristúpiť aj na obchodom požadované zmluvné podmienky. Ak to neurobili, boli v reťazcoch nahradení tými, ktorí predpokladajú, že to zvládnu aj pri nižších odbytových cenách.
Tí pekári , ktorí na nové podmienky nepristúpili a boli v obchode nahradení, sa dostali do ťažkej ekonomickej situácie. Vyrovnať sa so zníženým odbytoma vykryť zvýšené náklady nie je jednoduché a núti výrobcov k nepopulárnym opatreniam ako je napríklad prepúšťanie pracovníkov. Ani to však nemusí pomôcť a nastávajú existenčné problémy, ktoré vedú až k zatváraniu pekární.
Celkový hospodársky výsledok pekárskeho odvetvia v posledných dvoch rokoch je nepriaznivý a predstavuje stratu 4,7 mil. eur v roku 2011 a 4,8mil. eur v minulom toku. Je zrejmé že pri takýchto hospodárskych výsledkovnie prosperita, ale ani existencia, sa nedá dlhodobo udržať.
Pekári sa určite potešia výraznejšiemu zníženiu ceny múky, ale dúfajú, že ceny chleba a pečiva im umožnia prežiť a aspoň čiastočne sa zotaviť zo strát minulých rokov.
Ing.Bohumír Sabo, CSc.
výkonný riaditeľ