Slovenská republika žiadnym spôsobom nepodporuje potravinárske podniky kritickej infraštruktúry a hospodárskej mobilizácie, medzi ktoré patria aj pekárne a mlyny. Náklady vyplývajúce zo zákonov o kritickej infraštruktúre a hospodárskej mobilizácii si pritom vyžadujú čoraz väčšie náklady. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov navrhuje, aby štát využil tie prostriedky z navýšenia rozpočtu na zbrojenie, ktoré sú určené na duálne využitie.
„Slovensko na rozdiel od iných krajín EÚ prakticky úplne ignoruje strategické postavenie potravinárskeho sektora. Podniky vyrábajúce základné potraviny ako sú mlyny a pekárne sa boria nielen s čoraz väčším daňovým a odvodovým zaťažením, ale aj nákladmi na plnenie povinností vyplývajúcich zo špeciálnych úloh, určených štátom. Ak financiami na ich kompenzovanie nedisponuje agrorezort, je potrebné ich nájsť vo zvýšených výdavkoch na zbrojenie. Bez potravín totiž nebude vedieť fungovať nielen obyvateľstvo ale ani armáda,“ povedal Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC).
Podniky kritickej infraštruktúry musia podľa zákona 367/2024 zabezpečovať svoju odolnosť implementovaním bezpečnostných protokolov, ochranných opatrení či plánov obnovy po incidentoch. Musia byť schopné koordinovať prevádzkové opatrenia s agrorezortom, pravidelne reportovať stav a vymieňať informácie. Mimoriadne náročnou povinnosťou je zabezpečovanie kybernetickej bezpečnosti nielen vypracovaním bezpečnostnej dokumentácie, ale aj zavádzaním technických a organizačných opatrení, šifrovania a dokonca zamestnaním kybernetických expertov, ktorými nesmú byť pracovníci IT firiem.
„Namiesto podpory vznikajú potravinárskym podnikom nové náklady. Napríklad, drvivá väčšina podnikov sa stala tzv. základným poskytovateľom služby v rámci kybernetickej bezpečnosti, kde sa náklady na udržiavanie tejto služby môžu šplhať až do stoviek tisíc eur ročne. Takéto výdavky prekračujú finančné možnosti potravinárskych podnikov, ktoré navyše nie sú na rozdiel od poľnohospodárskych subjektov takmer nijako financované agrorezortom. Nemusíme vymýšľať koleso. Štáty ako Fínsko či Nemecko majú štátne podporné schémy, ktoré by vedeli aplikovať v rámci plánu domácej obrany potravinovej bezpečnosti aj v kontexte navýšenia výdavkov na obranu. Štát by sa mal v záujme potravinovej bezpečnosti vlastných občanov touto témou zaoberať, pretože vybudovať odolný potravinársky sektor potrvá niekoľko rokov,“ zdôraznil M. Lapšanský.
