Zvýšenie výdavkov na obranu, na ktorom sa dohodli štáty NATO by mal štát využiť aj na podporu potravinárskych subjektov kritickej infraštruktúry a hospodárskej mobilizácie. Medzi ne patria aj pekárne, ktoré produkujú tú najdôležitejšiu potravinu chlieb a samozrejme mlyny. Štát by zároveň mal podľa zväzu začať intenzívne pracovať na pláne obrany potravinovej bezpečnosti a podpore domácej výroby strategických potravín.
„Slovensko podporuje potravinárstvo najmenej zo všetkých krajín strednej Európy. Zároveň pripravenosť nášho štátu v oblasti zásobovania strategickými potravinami nie je na úrovni vyspelých západných krajín. Ak sa štát rozhodol zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP, pričom 30 % z tohto objemu má putovať na duálne využitie, je na mieste otvoriť diskusiu, aby časť týchto prostriedkov smerovala na obranu potravinovej bezpečnosti a podporu domácej výroby strategických potravín. Pandémia totiž ukázala, že v čase krízy sa Slovensko absolútne nemôže spoliehať na pomoc spojencov,“ povedal Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC).
Viaceré krajiny pritom aktívne pracujú na zabezpečení domácich zdrojov potravín. Napríklad Fínsko sa vo svojom krízovom pláne zameriava na to, aby najmenej 80 % kritických druhov potravín bolo produkovaných priamo vo Fínsku, čím zvyšuje svoju potravinovú sebestačnosť a odolnosť voči výpadkom medzinárodného obchodu. Jednou zo strategických oblastí fínskej Národnej agentúry pre zabezpečenie núdzových zásob (NESA) na roky 2024-2027 je práve zabezpečenie potravín a vody.
Nemecko ako silná a veľká ekonomika pristupuje k potravinárskemu sektoru odlišne. Vláda sa zameriava na dostatočnú diverzifikáciu dodávok, monitorovanie rizík a podporu odolnosti v potravinárskom sektore. Vláda podporuje rozvoj potravinárskeho sektora a udržiavanie jeho odolnosti napríklad cez štátne dotácie, podporu digitalizácie, inovácie a legislatívne opatrenia v oblasti kritickej infraštruktúry. Podniky kritickej infraštruktúry vrátane potravinárstva môžu čerpať štátne záruky na úvery, získať dotácie na výskum a vývoj, digitalizáciu výroby a automatizáciu, majú nižšie daňové zaťaženie, ale aj podporu a poradenstvo v oblasti exportu.
„Slovensko je v potravinách čoraz viac závislé na dovoze. Príkladom je aj chlieb, ktorý je strategickou a základnou potravinou. Zahraničné obchodné reťazce neustále zvyšujú jeho dovoz zo západnej Európy, pritom by sme ho vedeli vyrobiť našimi domácimi kapacitami. Ak štát tento trend ponechá nepovšimnutý, môže dôjsť k postupnému zatváraniu domácej výroby, čo je doslova cesta do pekla. Vyzývame preto vládu, aby sa začala plánom domácej obrany potravinovej bezpečnosti aktívne zaoberať. Aj v kontexte navýšenia výdavkov na obranu,“ zdôraznil M. Lapšanský.
